Aparatúra DOK-2 bola vyvinutá a realizovaná na pôde OKF-ÚEF-SAV v spolupráci s  Demokritovou univerzitou 
v Xanthi (Grécko) a   Ústavom kozmických výskumov ( IKI ) v Moskve.  DOK-2 
štartoval do kozmu dvakrát a to v rámci projektu INTERBALL, 
ktorého cieľom bolo štvorbodové korelované meranie v zemskej magnetosfére. 
Experiment zabezpečovali dva hlavné satelity typu PROGNOZ a to INTERBALL-X (chvostová sonda), 
INTERBALL-A (aurorálna sonda) a k nim príslušné subsatelity MAGION-4 a MAGION-5.
 
DOK-2 má dva páry pasívne chladených kremíkových 
detektorov, pričom jeden pár je permanentne orientovaný v smere od Slnka (t.j. 180°), 
zatiaľ čo druhý mechanicky skanuje v elevačnom uhle od 180° po 45° k Slnku.
Skanovanie v azimutálnom uhle je zabezpečené rotáciou satelitu (Tspin=120s).
Amplitúdové analyzátory 
aparatúry zabezpečujú 56-kanálovú energetickú analýzu elektrónov v rozsahu 
20 keV až 600 keV a 57-kanálovú analýzu iónov v energetickom rozsahu 20keV až 1,5 MeV. 
Ďalším špecifikom sú prvky umelej inteligencie, ktoré umožňujú  rozhodnúť o spôsobe a hustote záznamu vedeckej informácie. 
Mikropočítač aparatúry DOK-2 využíva kozmicky kvalifikovaný procesor typu 80C85RH, softvér je lokalizovaný v radiačne odolnej pamäti PROM. 
Obe aparatúry DOK-2A a DOK-2X priniesli veľké množstvo kvalitných vedeckých dát o štruktúre a procesoch prebiehajúcich v aurorálnej a chvostovej časti zemskej magnetosféry, čo potvrdili aj porovnávacie štúdie s dátami obdobných aparatúr na japonskej družici GEOTAIL a americkej POLAR. 
Hodnotné výsledky experimentov DOK potvrdila aj  medzinárodná konferencia s účasťou špičkových pracovísk svetového kozmofyzikálneho výskumu a s podporou NATO, organizovaná na ÚEF-SAV v septembri 1998 pod pracovným názvom 
"NATO Advanced research workshop: Coordinated studies of the Solar wind - Magnetosphere - Ionosphere interaction, INTERBALL observations".