Programovateľný časticový spektrometer MEP-1 (Monitor of Energetic Particles) bol vyvinutý
v spolupráci s Univerzitou v Campinas (Brazília), Ústavom fyziky Zeme a Ústavom zemského magnetizmu
a ionosféry (IZMIRAN) Ruskej akadémie vied. Bol vyvinutý pre prácu na palube mikrosatelitu COMPASS,
ktorého vedecké ciele zahŕňajú predovšetkým štúdium korelácie medzi seizmickými
litosférickými procesmi a niektorými geofyzikálnymi fenoménami pozorovateľnými
v ionosférických výškach, t.j. z nízkej orbity Zeme. Medzi uvedené fenomény patria aj variácie
tokov nabitých energetických častíc.
Dominantnou črtou aparatúry MEP-1 je možnosť adaptability resp.
preprogramovateľnosti podľa aktuálnych fyzikálnych zámerov počas kozmického experimentu.
Jej činnosť je úplne definovaná relatívne malým konfiguračným súborom (DLT)
o dĺžke 128 bajtov, ktorý definuje dynamické prepínanie energetických prahov amplitúdových
analyzátorov pre celý merací cyklus. Až 128 takýchto DLT súborov si aparatúra môže
vyniesť na orbitu v pamäti ROM už pri štarte. Ďalších 127 DLT súborov je lokalizovaných
v pamäti EEPROM a možno ich programovať počas práce na orbite cez vzostupnú (uplink)
povelovú linku zo Zeme.
Štart mikrosatelitu COMPASS na kruhovú orbitu vo výške 350-400 km sa mal realizovať
pomocou upravenej balistickej rakety z atómovej ponorky v Barentsovom mori ešte v roku 1997.
Odvtedy došlo k viacerým odkladom a zmenám scenára technického zabezpečenia experimentu.
Aj keď je MEP-1 už od r. 1997 dokončený a skalibrovaný, k jeho vyslaniu do kozmu zatiaľ nedošlo.
Viac populárne o projekte:
Na palube kozmických sond
- mesačník pre vedu a techniku QUARK 2000/5
