Profil  Kozmický program  Granty  Spolupráca  Výsledky  Populárne      Rôzne Domov English

SLED-2

Názov prístroja:SLED-2
Názov projektu:MARS-96
Typ družice:MARS-8
Typ nosiča:PROTON-K
Kozmodróm:Bajkonur
Dátum štartu:16.11.1996
Pericentrum [km]:-
Apocentrum [km]:-
Sklon [°]:-
Doba obehu:-
Druh orientácie:3-osová heliocentr.

Aparatúra SLED-2 (SoLar wind Energetic particle Detector), bola vyvinutá pre misiu MARS-96 v rámci medzinárodnej spolupráce OKF-ÚEF-SAV s Laboratóriom kozmických technológií Írskej národnej univerzity STIL-NUIM v Maynooth, Max-Planckovým Inštitútom pre Aeronómiu MPAE v Lindau (Nemecko), Astronomickým ústavom ASU v Prahe, Ústavom kozmických výskumov IKI v Moskve a Výskumným ústavom nukleárnej a časticovej fyziky KFKI , v Budapešti.

Úlohou experimentu SLED-2 bol záznam uhlovej distribúcie iónov cez celý priestorový uhol 4-PI na približovacej trajektórii Zem - Mars a na orbite Marsu, kde anizotropné charakteristiky tokov nabitých častíc môžu vypovedať o prítomnosti magneticky zachytených častíc. Na záznam uhlovej distribúcie iónov bol vyvinutý nepohyblivý senzorový systém pozostávajúci zo štyroch teleskopov v tetraedrickom usporiadaní, ktoré sú vybavené SmCo deflekčnými magnetmi. Na detekciu elektrónov slúžil jediný teleskop s penetračným filtrom s polyesterovou fóliou hrúbky 3 mikrometre. Každý z piatich teleskopických systémov obsahoval dva moderné iónovo-implantované polovodičové detektory typu PIPS.

Vedecká informácia aparatúry SLED-2 obsahovala paralelne registrované integrálne intenzity časticových tokov zo všetkých piatich teleskopov, koincidenčné signály a signály pozadia, ako aj informáciu z 12-kanálového amplitúdového analyzátora. Technická informácia obsahovala pracovné napätia a teploty. Mikropočítač aparatúry bol osadený radiačne odolným procesorom NSC800, ktorý pracoval pod multitaskovým operačným systémom ZOS. Aparatúra SLED-2 úspešne absolvovala všetky náročné kvalifikačné testy a do kozmu odštartovala v 100% technickom stave.

Štart misie MARS-96 sa uskutočnil 16.11.1996 z kozmodrómu Bajkonur. Kozmický nosič PROTON-K spoľahlivo vyniesol sondu na kruhovú orbitu vo výške 160 km, ďalšie zrýchlenie jej mal udeliť prídavný raketový modul D2 a konečné zrýchlenie na únikovú rýchlosť mal zabezpečiť hlavný motor samotnej sondy MARS-96. Avšak kvôli poruche raketového motora D2 sonda únikovú rýchlosť nikdy nedosiahla a po dvoch obletoch Zeme zanikla v južnom Pacifiku.

Viac popularne o projekte:
Na palube kozmických sond - mesačník pre vedu a techniku QUARK 2000/5


  (c) I&S'2007-2016